Warning: Declaration of ET_Theme_Builder_Woocommerce_Product_Variable_Placeholder::get_available_variations() should be compatible with WC_Product_Variable::get_available_variations($return = 'array') in /data/1/d/1db048f1-cc5e-461b-9d9b-ce05efe50aec/fotoliecba.sk/web/wp-content/themes/Divi/includes/builder/frontend-builder/theme-builder/WoocommerceProductVariablePlaceholder.php on line 8
Účinky UV žiarenia I. - Fotoliečba.sk

UV žiarenie má nenahraditeľné pozitívne následky. Aké?
Priaznivo pôsobí na náladu.
Či je už za to zodpovedná samotná UV zložka alebo celé spektrum slnečného svitu – väčšina ľudí má lepšiu náladu za krásneho jasného slnečného dňa ako pri zachmúrenej oblohe.
Je vhodné na dezinfekciu.
Pri ožiarení silným UV svetlom mikroorganizmy veľmi rýchlo hynú – platia na nich rovnaké negatívne efekty ako na väčšie tvory, akurát sa im nedokážu tak účinne ubrániť.
Ale hlavne … Vytvára v koži vitamín D.
Vitamín D je v skutočnosti označenie jednej alebo viacerých molekúl zo skupiny steroidných molekúl presnejšie kalciferolov. Pri expozícii ľudskej kože UV žiareniu sa bavíme konkrétne o vitamíne D3 – cholekalciferol. U rastlín existuje jeho ekvivalent, vitamín D2 – ergokalciferol.

Toto však stále nie je aktívna forma vitamínu – v pečeni sa mení cholekalciferol na kalcidiol a až v obličkách sa kalcidiol metabolizuje na kalcitriol – čo je konečne biologicky aktívna forma vitamínu D. Cholekalciferol a kalcidiol sú akési zásobné formy, z ktorých sa podľa potreby vytvára kalcitriol. Udržanie správnej rýchlosti syntézy aktívnej formy je veľmi dôležité, lebo jeho zvýšená hladina má rovnaké negatívne účinky ako tá znížená. No a táto aktívna forma vitamínu D má v správnej koncentrácii v ľudskom tele mnoho úloh.
Udržovanie rovnováhy cyklov vápnika a fosforu (hlavne kosti a zuby).
Regulácia mnohých génov zodpovedných za biologické procesy
posilnenie imunitného systému.
Stimulácia rastu a rozvoja kožných buniek
Hodnota vitamínov skupiny D je nepostrádateľná a v súvislosti s ním aj hodnota UV žiarenia. V poslednom čase sa ale čoraz častejšie stretávame s jeho nedostatkom.

V našich zemepisných šírkach sa však vo všeobecnosti nemáme čoho báť – udáva sa, že v lete na tvorbu vitamínu D bohate postačuje nášmu priemernému fototypu vystavenie rúk a tváre na priamom slnku zhruba 20 minút 2x týždenne. V zime to môže byť problematickejšie – ale myslím, že za jasného dňa sa dá čosi pobrať. Akurát treba byť otužilejší a vonku sa odhaliť. Všeobecne a zjednodušene sa udáva, že slnko má byť minimálne cca 50° nad horizontom, aby sa D-éčko tvorilo. V praxi to však nie je tak, že pri 50,1° ste vybavení a pri 49,9° môžete robiť čo chcete a žiaden vitamín D nenachytáte. Ako som spomínal, miera útlmu UV-B pásma v atmosfére nie je závislá len na sklone lúčov slnka, ale aj “milióne” iných faktorov. Pri oslabenej ozónovej vrstve môže byť na Lomničáku na poludnie v januári UV-B žiarenia aj na spálenie a naopak v marci kdesi na nížine pri nečakane zosilnenej ozónovej vrstve a veľkej koncentrácii aerosolov vo vzduchu nebude žiadne, aj napriek jasnému dňu. A bez spektrografu to asi v danom momente nezistíte … Takže šup na Slnko vždy, keď sa dá, ale s rozumom.

UV žiarenie